Čaja z Paláca - geriatrická mama :-)

"Ve středu zabalím kufry a zavolám taxík..." Vlasta Redl - Za deset 10 Nadávam ja na tú košickú MHD, ktorá niekedy poriadne dokáže vytočiť človeka do nepríčetnosti a skúša, kam až môže zájsť, ale to som ešte netušila, akú dávku trpezlivosti potrebujú ľudia žijúci na dedine, ak sa chcú dostať napríklad z takého Kašova do Košíc. Zažila som to dobrodružstvo na vlastnej koži, keď som musela chodiť každý deň na rehabilitácie.  Príde? Nepríde? Asi tak som sa cítila dennodenne na zastávke.

"S úsmevom sa lepšie hoja rany na duši, úsmev všetky naše žiale ľahšie vylieči." Kollárovci - Kráčajme s úsmevom Poznáš ten pocit, keď máš v hlave toľko námetov na články, a tak málo času? A keď sa konečne dostaneš na chvíľu k PC tak ti nenapadne jediná normálna myšlienka, s ktorou by si sa podelil so svetom? Presne tento pocit zažívam v posledných dňoch. Možno je to tým, že sa mi v hlave premieta film v podobe môjho nového románu a ten sa derie na povrch stále intenzívnejšie. Alebo je to tým, že iba niečo zbieram, zaváram, preváram, nakladám, a potom iba padnem ako ranená breza do postele a som rada, že stihnem podvečerný beh, či výlet na bicykli do vedľajšej dediny.  Bázovo-cukinový džem, môj výmysel. Možná pridám recept...

"Človek beží po lúke, pavúka má na ruke. Či ten človek či ten vie, ako ničí okolie." IMT Smile - Pavúk Odkedy som na chalupe, chodím po záhrade, zbieram bylinky, korenie, ovocie a zeleninu zásadne naboso. A takisto za mnou cupká aj môj malý Ošo. Je super cítiť pod nohami zem, trávu, rosu, občas i kamienky. Dva mesiace chodím po ďateline a skoroceli, ktoré sú plne obsypané opeľujucími včeličkami bez akejkoľvek ujmy na zdraví. 

"Když na člověka sedne blues a všechno na něj padá, zakoupí si láhev vína a nové písně skládá." Karel Plíhal - Když na pavouka sedne blues Dnes mi dovoľ takú malú dumku o behaní, živote a pominuteľnosti chvíle. Zas mierne popletený, chaotický a zmätený článok, presne ako moja nálada :-). Sem tam padne blues aj na pisálka a takto to potom končí. Ešte že sa z toho vieme vypísať :-)  

"Ja vyhrávam na garmoške, všetkým ľuďom do kroku. Je mi ľúto - narodky mám iba raz v roku." Pesnička krokodíla Geňu Eh, ale to ubehlo. Rok sa s rokom stretol, ani som sa nenazdala, a už sme opäť raz o 365 dní starší. Avšak, ako moja sestra hovorí: "My ženy nestarneme, my zrejeme ako víno."

"Každý snad má svuj dětský svět, chtěl bych si najít cestu zpět." Bratři Jurkové - Návraty do dětství Že júnová výzva teraz v auguste? A že kde som bola doteraz? Na chalupe, kde nieto veľa času ani možností posedieť a vypustiť zo seba príval myšlienok. Preto dnes bude tento článoček o detských knihách kratší, než si u mňa zvyknutý. A to je i dôvodom toho, prečo meškám s plnením knižných výziev. Hoc som už nejaký ten rôčik dospelá, to vôbec neznamená, že nesiahnem po detskej knihe. Práve naopak, strašne rada sa vraciam do detstva aspoň týmto spôsobom. A odkedy mám syna, je to o to častejšie, keďže mu veľa čítam všetky tie detské knihy, ktoré boli onoho času čítavané mne, a pri ktorých som sa ja učila čítať. Veľmi mi záleží na tom, aby si moje dieťa vypestovalo takú lásku k písanému slovu, ako mám ja. A to nielen preto, že knihy predávam, ale hlavne preto, lebo v knihách sa dá toho toľko nájsť, toľko sa z nich naučiť, toľko toho precestovať, a tak výborne oddýchnuť a